1. manto — Lewis & Short
manto, āre, 1,
I v. freq. n. and a. [maneo].
I Neutr., to stay, remain, wait (ante-class.): in eādem mantat malitiā, Caecil. ap. Non. 505, 27 (Com. Rel. v. 87 Rib.):
manta,Plaut. Ps. 1, 3, 49; id. Rud. 2, 4, 26:
usque mantant,id. Most. 1, 2, 34. —
II Act., to wait for, await a person:
nos apud aedem,Plaut. Poen. 1, 2, 52: jam me adeo manta, Caecil. ap. Fest. p. 133 (Com. Rel. v. 34 Rib.).