ē-narro — Lewis & Short
ē-narro, āvi, ātum, 1, v. a.,
omnem rem modo seni, Quo pacto haberet, enarramus ordine,Ter. Ad. 3, 3, 11; Plaut. Am. 1, 3, 27; id. Mil. 2, 1, 1; Ter. Heaut. 2, 3, 32; Cic. Inv. 1, 20; id. Div. 1, 26; Liv. 27, 50; Quint. 10, 1, 101 Spald.:
poëmata,id. 1, 2, 14 Spald.; Plin. 36, 13, 19, § 87; Gell. 13, 10, 2; 18, 9, 4.—Hence, ēnarrātĭus, adv. comp., more explicitly:
scribere,Gell. 10, 1, 7 (opp. breviter et subobscure); 13, 12, 5.